FLORIDA

Ahojte vsetci. Takze konecne som sa dostala aj napisat par riadkov o mojom prichode. No teda uz bolo na case sa sem nalogovat a nieco napisat ked som tu uz skoro dva tyzdne. a kedze som si vytvorila tuto stranku, tak by som sem obcas mohla aj niecim prispiet. hm, takze ideme na to:

17.06.2006
rano sme vystartovali z Ba [mamina, Bobo, Livia a ja - ocino nemohol, lebo bol v praci v Kosiciach]. odlietala som z Viende okolo 14.00. pokusala som sa neplakat v praci a ked som sa lucila s rodinou, ale na letisku najprv spustila Livia :0))), potom mamina no a nakoniec "ved poznate retazovu reakciu" som spustila aj ja. Ale nebolo to dramaticke. po rozluceni som pekne cupkala cez kontrolu, trosku som sa flakala pri obchodoch, nasla svoje dvere, a nastupila do maleho busu a nakoniec do lietadla. stale mi este nedochadzalo ze odchadzam na dlhsi cas "hm, ale to mi este doteraz nedoslo". let trval nieco cez dve hodinky a konecne som po dlhom case videla Janku a jej manzela Robka. Prespala som u nich, cim som im velmi vdacna. poskytli mi domov kde prespat, papanicu a este mi aj zabezpecili odvoz na letisko. a este pozicali fotak na 20 rokov. moje zlaticka. "dufam, ze vas tu uvidim v decembri alebo januari-to by bolo super". Takze 18.06.2006 som odlietala z Londyna do Miami. trosku som sa poflakala po letisku a sups ho na busik a potom lietadlo. no poviem vam bolo o trosku vacsie ako s tym co som letela do Londyna. hm, teda o poriadny kus vacsie. Dokonca malo aj vrchne poschodie. boze naco robia take zrudy, hm ale asi ked to spadne aby to ludia mali iste, ze to uz nerozchodia. ok, takze som sa nalodila, ci ako sa to pri lietadlach presne definuje a vedla mna si sadol starsi americky parik. hm, teda teta sedela v ulicke a ujo vedla mna. "Tusim som vam zabudla povedat, ze som sedela pri okne a rovno na kridlom [mimochodom aj cestou do anglicka som sedela pri okne a na kridle lietadla]. Let bol dlhy, ale myslim tym naozaj dlhy. Potrebovala som na WC, hm ale ked som predtym videla toho uja ako sa ledva-ledva so svojou vahou pokusa vstat zo svojeho sedadla, tak ma presla chut. predstavte si ze som uz bola trikrat nakrmena, napojena a sedela som tam s mechurom plnym ako balon "vdaka bohu ze chalanisko vydrzal". no a po 8 hodinach som to uz nevydrzala a povedala ujovi, nech sa pohne s tym tlstym zadkom, ze potrebujem sa ist vyprazdnit. Dobre, dobre nepovedala som mu to tak. Som slusne vychovane "aj ked to tak na prvy pohlad nevyzera" dvievcatko. Tak zanechajme WC story tam kde je a ide sa na pristavanie. Tusim ze po 9 hodinach sme pristali v Miami. Tesne pred majami par kilometrov sme leteli dost nizsko, takze bolo vidiet dobre ocean. Miestami bola voda azurovo modra sa tusim hovori, proste bozsky pohlad.
Tusim som sa zabudla zmienit, ze asi posledne tri hodiny z letu som bola nervozne, bo som nevedela na kolko mi amici daju viza. Ved vstupne viza som mala len na mesiac. Hm, asi som sa im velmi nepacila na ambasade, ked som dostala iba na rok. Hej!a to som im riadne davala najavo, ze som policajtkou "teda uz teraz nie :o(((" 6 rokov a ze budem pokracovat po navsteve USA v svojej robote. Takze vratme sa do Miami na migracne. Chalanisko sa ma pytal, ze co tu chcem a na kolko chcem zostat. Hm, obcas moje smutne, psie oci posobia na niekoho "aj ked im moja mamina uz vie odolat pekne dlho". Povedala som mu, ze chcem navstivit rodinu a rada by som ostala na par mesiacov, kedze mam rodinu aj v N.Y. a tiez by som ju chcela pozriet a potesit mojou pritomnostou "hm, tusim si trosku namyslam, ze potesit, xixi". A ze som dostala bohuzial viza iba na jeden mesiac a to asi nestihnem. Chalanisko za pustom a sklom vyzbrojeny kamerkou na snimanie ocnej sietnice a chujovinou na snimanie odtlackov prstov sa na mna pousmia, supol peciatku do pasu a povedal "NEXT". Ani som nepresla par milimetrov a uz som sliedila v pase. Heh, a ten borec mi dal pobytove viza na 6 mesiacov aj ked som v pase mala uvedene "doporucene na jeden mesiac". A bola som volna ako vtak. Bola som z toho uplne happy. Hm, coz netrvalo dlho, lebo som stresovala, ze nestihnem let z Miami do Orlanda. Ale ved ma vsetci dobre poznate, ze ja stresujem skoro stale aj ked nie je preco. To len zo zvyku, aby som nezabudla ako sa to robi. Tak som sa isla checknut. Ujo nepotreboval moj pas iba vodicak. Viete si to predstavit ze tu vramci usa mozete letiet iba s letenkou a vodicakom?prca. Tak ma ujo hodil do compu a milo sa na mna usmial. Slecna mame vasku rezervaciu, ale nemame pre vas sedadlo v lietadle. Tak samozrejme tentokrat som nezacala stresovat, len som sa usmiala a povedala si, ze to nemoze ist tak jednoducho s mojim stastim ako doteraz. po 15 minutach mi dal ujo do ruky letenku a povedal, ze mi daju miesto ako poslednej. Tak som dufala, ze nebudem sediet v batozinovom priestore ale pri pilotovi. No necham sa teda prekvapit som si stale opakovala. Cela stastna som sa vybrala cez kontrolu. Bolo tam dost ludi a vsetci davali veci na pas cez rontgen. A pritom som sa cudovala preco vsetci ti idioti su bez topanok a az nakoniec som si vsimla, ze ich davaju na ten pas. Tak si viete predstavit co su to za oracie ist cez taku kontrolu. Par metrov som si preslapala v ponozkach s pocitom idiota a vtom jeden z policajtov druhemu ukazal na moj ruksak. "o, o v americkom vezeni som este v zivote nebola, hej teda ani v nasom", ujo ma zobral bokom s ruksakom a zacal sa somnou rozpravat ako by sa nic nedialo a ja uz som sa videla s putami na rukach priplestena o zem. Ale nestalo sa, ujo mi presmatral ruksak a s bielou chujovinou mi popretieral vak z vnutra a dal tu chujovinu do este vacsej chujoviny "pristroja" a potom mi zazelal prijemnu cestu a pobyt. Ten pristroj mal zistit, ci som mala v tom mojom batozteku uz niekedy drogy alebo vybusniny alebo ci sa take nieco tam v danny cas nachadzalo.
Dufam, ze uz vas pekne nudim s tymto taranim a polovica z vas uz pri tom zaspala.
"ale si dobre fandim ze to bude vobec niekto citat, ze?"no Zenska vedla mna menila vsetky farby. Po pristati som si vydychla, aj ked to bol v celku pohodovy, hodinovy let. No ale ked som videla toho pilota ktory s tou osou letel, tak som zacala dakovat bohu, ze som nazive. No aj s tymi osuchanymi topanakami mohol mat tak 25 rokov. Ale prezili sme vsetci. Otriasla som sa, nastupila do rychlovlaciku a vystupila v hale Orlandskeho letiska. Uz len na tom letisku bolo uzasne. Ved kolko letisk ma v budove palmy a fontany.
Nakoniec som sa stastne stretla s Davidom a jeho zenou Pavah. Pre tych co neviete kto je David, tak je to mamcin bratranec u ktoreho budem byvat. Teda uz byvam. Pockali sme si asi 30 minut na batozinu a sups do afta a smer k nim domov na farmu. ale ostatok dopisem hadam zajtra, bo mi oci uz klipocu. Mame tu polnoc a vy uz vstavate lebo mate prave 6 hodin o 5 minut. BUDICEK lenivci a dobru noc Lucka.