Sunday, July 02, 2006


Jimmy

tento kusok chcem venovat psikovi menom Jimmy.
Vsetci urcite viete, ze to bol moj a celej rodiny havo.
A vela z vas ho aj videlo a poznalo nielen z fotiek a rozpravania.

JIMMY sa narodil 05.11.1991
kupil si ho nas sused v Bratislave, ale o par mesiacov ho nechcel. Teda jeho manzelka, lebo vsetko trhal "ved viete ake to je s takymi stuplami, vsetko nicia a trhaju, lebo to povazuju za jedinnu zabavu ked nie sme doma". Takze sme ho kupili. Teda nasi nam ho kupili, lebo som ich uprosila.
Jedneho dna som isla domov zo skoly so spoluziackou a nasi stali v okne. Velmi som sa tesila, lebo som tusila ze Jimmy je uz u nas. Nasi kutili hlavou, aby mi dali na vedomie, ze ho este nekupili, ale ja som im neverila. Prisla som domov a to male stena, s chvostikom ako ceruzka pricupitalo ku mne. Bolo to najsladsie a najkrajsie stena ake som kedy videla. Bol to zloduch od prvej chvile. Z oci mu nekukalo nic ine ako co a kde znicit a zapatrosit.
Prvu noc si pamatam ako bol u nas. Sa mi zda, ze obyvacka, spalna a detska boli zatvorene, mohol sa pohybovat iba v kuchyni a po chodbe. Samozrejme, ze som to nevydrzala a vnoci som ho isla skontrolovat ci spi "alebo vystraja neplechu". Prve co som zacitila ked som vysla z detskej izby, bolo Jimkovo hovienko na mojom chodidle. Takze si ma pokrstil hned ako mohol. Ale padli sme si do oka. Ved aj on bol skorpion.
Pocas jeho mesiacov vyvadzania lez sa naucil posluchat nam toho trosku viacej ponicil. Vzdy sme ho pocas dna nechavali zavreteho v kuchyni. Jedneho pekneho dna sme sa s bratom rozhodli "to sme boli este na zakladnej skole", ze mu nechame otvorene dvere na chodbu. Ked som prisla domov "vybuch atomovej bomby" bol koberec na chodbe trosku vyparany. Hm, "co este?" aha tapeta za vchodov.dverami bola otrana, na chodbe rozliata vota z kvetu. Z dalsieho dvetu ostala iba stonka no a najhorsia bola kuchyna. Gumolin v kuchyni bol v katastrofalnom stave. Pri dverach bol rozkuskovany na male franforce. Brasko prisiel domov a co sme spravili sa nasim uz vonkoncom nepacilo. Teda mamina sa smiala. Vsetky kusticky z gumolinu sme dali na miesto a polepili lepiacou pasko. "teda naozaj to vyzeralo uplne hrozne", ale snaha bola. Pocas rokov uz nic neznicil. Dali sme mu staru ponozku a tu pomalicky trhal a dal inym veciam pokoj. No vlastne este ponicil hracky co sme mu kupili. Kazda bola rozkuskovana, ale vzdy lepsie ako nieco z nabytku a podobne.
Jimko rad chodil na chalupu. To bolo asi jeho najoblubenejsie miesto na svete. Teda vela toho nepochodil, ale aj tak. Ved bol s nami na dovolenke v Tatrach.
No chudacik najvacsiu traumu zazil ked bol tri mesiace sam s Robom "mojim milovanym bracekom". Nasi a ja sme boli tu v USA. Teda Robo ho lubil viac ako nas vsetkych no a Jimmy bol jednoduch vymyselnik. Tak asi sa nabazil Robovej spolocnosti, pretoze potom na neho uz stale zuril "ale to mu tak prejavoval lasku". Ak sa mi sem podari dostat fotku, tak vam ukazem ich lasku z Jimkovych poslednych fotiek.
Bol to nas najelik s certom v jednom tele. Mali sme ho vsetci radi, aj ked obcas zuril a bol neznesitelny. Ale to sme obcas vsetci aj ked on bol psik a my sme ludia.
Jimko mal v poslednej dobe tazke chvile. Kazdu chvilu bol chory. Moj posledny vikend doma som stravila s rodicmi a Jimkom na chalupe. Uz sme boli vsetci pripraveni, ze ho budeme musiet dat uspat. Cely cas som preplakala, ale potom nakoniec mu dal doktor lieky a jemu sa polepsielo za co som mu bola nesmierne vdacna.
Jimkovi sa velmi pohorsilo pred dvomi tyzdnami. Volala som s maminou a ta mi hovorila, ze tie horucavy mu nerobia dobre a sa mu zhorsuje zase zdravotny stav. Mal chore srdiecko a nalieval sa vodou. Tak som cely cas na neho myslela. V nedelu 25.06.2006 ho nasi musleli dat uspat aby sa netrapil. Doktor ho najskor uspal a potom mu dal injekciu, ktora ukoncila uz navzdy nielen jeho zivot ale aj trapenie. Jimko sa dozil peknych 14 rokov a par mesiacov v nasej rodine. Vsetci sme ho velmi lubili a vsetkym nam velmi chyba. Ale sme radi, ze uz ho nic neboli a je urcite v nebicku s kridielkami a malimy roztekami na hlave a urcite dava na nas pozor. "Teda skor tam nahana vsetky fenky a ma tam same dobre jedlo". A je tam aj s Agbarkom urcite "to bol psik mojej sus Kiky, ktoreho museli dat utratit tento tyzden, tiez bol chory a skoro tak stary ako Jimmy". Asi tam niekto hore potreboval straznych psikov alebo maznacikov. Myslime na vas a navzdy budete v nasich srdieckach.
Wof, wof, wof.

2 Comments:

Anonymous Anonymous said...

No ty sa mas pobehovat po plazi, chodit na preteky aut, mozem ti len slepo zavidiet. my sa tu musime trapit v praci. Ale nie je to az take hrozne:) Samozrejme ze mi je tvojho psika luto ale je to lepsie ako keby sa trapil.Jarko sa nam v sobotu 15-teho zeni tak mysli na neho. Pa

11:32 AM  
Anonymous Anonymous said...

Ahoj segricko tak to co si napisala o jiminko bolo nieco nadherne. Sa mi normalne tlacili slzy do oci napisala si to fakt krasne, ale sak keby to nebola pravda by som tomu ani neveril ale to by clovek musel zazit ai jiminka bo taky pes sa narodi iab asi raz za sto rokov, a este ti nieco poslem ta to hadam potesi. Papa vsetykch pozdravuj Tvoj bracek Bob a jeho Lil

12:54 PM  

Post a Comment

<< Home